Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web

Ďaleké kraje a krajiny

 Sem budeme písať naše zážitky z väčších akcií.

Conflict zone - Očová 2012

Vojnové simulácie v lesoch pri Očovej. Viac ako 400 ľudí, 3 dni hry a naše samozrejme víťazstvo... okrem nepriateľa sme robili problémy aj organizátorom, kedy sme v spolupráci so SAT Prešov a SOG4 Ulič dokázali robiť misie plánovane na 2 a viac hodín za 30 minút... Nuž.. profesionáli :-D

V hre sme strávili čas od piatku cca 9:00 do nedele 14:00. Každá armáda bola rozdelená na 3 pluky z ktorých každý mal svoje misie. Úvodná misia bola evakuácia dediny. Dedinčanov hrali dobrovoľníci z miestneho kinologického klubu a záchranári(na takýchto akciach musia byť pre každý prípad). Do pamäte sa mi vryla nočná misia, kedy sme mali za úlohu zajať nepriateľskú hliadku - spomínaná plánovana 2hodinová misia :-D

 

Border war - ČR 2013

28.apríla 2013
O 1800 zvoni telefon:"Rado? idem ešte umyť auto a natankovať a idem po teba, zavolaj Lukašovi, že idem najprv po teba a tak poňho ta nech nás čaká, bo sa mu neviem dovolať." Volal tankista Haltex. O 1803 mi zvoni telefon opäť:"Rado? Čo chcel Miro? Lebo som mal od neho neprijatý hovor a nedá sa mu dovolať..."
A takto to začalo... trochu chaoticky, trochu na hlavu.. ale neva... Plánovaný odchod bol o 1800, aby nás Kosťa v Ľubotíne dlho nečakal, ale nakoniec sme vyrazili nejak o 1845 našeho času, ktorý nekorenšpondoval s Kosťovým, lebo keď sme vychádzali z BJ volal mi a pýtal sa, že kde sme, lebo on ma na hodinkách 1900 (15 min hore dole... šak nesme skutoční vojaci ne?:-D )

Cesta bola fajn... ani sme sa veľmi netlačili ako naposledy. Z 1.PSK sme na túto misiu vyrazili piati, ale keďže Marcus bol nedočkavý a išiel na ďaleký západ 2 mesiace pred nami, počkal nas tam. Ale nie... on cestoval sám z BA. Popravde, nepamätám si koľko presne bolo hodín keď sme došli do Popradu na malebnú nakladaciu rampu pre auta, ale viem, že teta v Bille na nás mala nervy lebo sme boli poslední zákaznici a chcela už zamknúť pokladňu. Asi bolo tesne pred deviatou... Ale ešte pred tou spomínanou Billou sme museli naložiť auto. Dali sme teda dolu strešný box a natlačili ho nejak silou-mocou na zadné sedadlá- áno sme príliš bohatí nato aby sme kupovali lístok na autovlak pre auto nad 160cm... Ale trochu nás naštvalo keď prišiel ujo výpravca a povedal, že do Prahy ide málo aut a mohli sme ísť so strešným boxom hore. Neva, stáva sa... Odbehli sme si do Billi na menší nákup. Nasadli na vlak a viezli sa do Prahy. Počas cesty sme stihli ochutnať fakt hnusnú a hlavne teplú hrušku vďaka ktorej som premenoval Kosťu na Ibalgin. Aby som to priblížil, Lukáš sa pred akciou zranil, a tak do seba sem-tam hodil počas akcie ibalgin, aby mu bolesť prešla. Kosťa po tej hruške bol ďalší deň taký... hmm... nesvoj, tak mu Lukáš dal ibalgin - od vtedy bol ako slniečko, teda... len keď ibalgin účinkoval. Netreba hovoriť, že bol nevyhnutný pravidelný prísun :-D

Po príchode do Prahy sme sa rovno upriamili na jedinú vec - dostať sa na miesto boja! Boli sme až takí zapálení, že sme si nekupili diaľničnú známku. Našťastie sa to nevypomstilo. Pamätná chvíľa bola, keď sme prišli na miesto a bola tam závora, museli sme sa vracať a ísť druhou cestou - trvalo to asi 6 minút, ale za tých 6 minut vyprchal Kosťovi ibalgin z krvi a tak sa po našom príjazde na miesto, dostalo všetkým prítomním prednášky, že načo sme sa tam trepali... no... nemcov to minimálne trochu postrašilo :-D

Následne sme si šli rozostaviť stany. Pri tom náš expert medik prepašoval na ihrisko nemerané a neoznačené zbrane. Marcus, ktorý nás tam čakal sa k nám v danom momente odmietol priznať... Po rozložení stanu a uvítaní sa s kamarátmi z Uliča, Prešova a bohviezkadevšade sme si išli vystáť asi 2 hodinový rad na meranie zbraní(našťastie sme sa tam striedali už od príchodu takže v skutočnosti nám to trvalo len polhoďku).
Po zmeraní sme sa rýchlo pripravili a mohla sa začať hra. Nebudem klamať a nebudem popisovať bojové situácie. Prvý deň sme nepriateľa ani len neuvideli. Navyše, naša prvá misia - hľadanie dokumentov skončila fiaskom, keď sa začali navzájom vraždiť 2 polovice našej roty, a my s Uličanmi sme sa na nich nechápavo pozerali z vrchu kopca až kým nezačali strieľať aj po nás. Ešteže sa podarilo obnoviť komunikáciu a dohodnúť sa, že túto súkromnú lokálku zrušime a pôjdeme späť na základňu. Bohužiaľ mňa trafila zblúdila strela a ostal som fňukať na zemi s reflexkou na hlave. Po príchode medika mi bolo oznámené, že moja diagnóza je zlomená noha, a že ma nemienti ťahať na bazu na chrbte - náš obetavý medik Lukáš.... Totižto, ak vás zasiahli, mali ste 10 minút "kým vykrvácate" pokiaľ by vás niekto stabilizoval, tak máte 20 minút na vykrvácanie. Ale ak stihne počas tejto doby prísť medik a ošetriť vás, vyberáte si náhodné číslo od 1 do 40, pri čom každé číslo bola nejaka diagnóza od postrelenej ruky po exitus... V rámci larpu sa musíte správať podľa zranenia - u mňa to bola imobilita. Vrcholom prvého dňa bola nočná prechádzka, na ktorú som donútil isť aspoň Haltexa, keďže ostantí boli unavenučkí a chceli isť buvinkať.........NEKOMENTUJEM!!!

S Mirom sme sa pridali k nejakej skupinke nemcov, z ktorých po anglicky vedel jeden, a aj to som mal dojem že OK hovorí len z princípu aby nevypadal úplne mimo... Zaznamenali sme asi 4 kontakty, ako inak, Friendli fire. Miro si skúšal nočné videnie, ale nakoniec sme to vzdali po tom, čo mi miro povedal vetu:"ZABI HO" a následne sme zistili, že sme z 20 metrov postrieľali skupinku našich na hliadke... stava sa... keby boli pasky, bolo by to jednoduhšie.. síce.. nočné videnie farby veľmi nerozlišuje...

Noc bola krátka a vzrušujúca... stále som očakával kedy nám na stan spadne nejaký konar z toho suchého stromu pod ktorým som ho rozložil. Ráno bola trochu zima a tak som si skočil kúpiť čaj do poľného bufetu. Čo bolo šťastie, lebo o pár hodín nato im prestal fungovať ohrievač vody. V ten deň sme dostali za úlohu ísť do dediny spĺniť  si svoje LARP úlohy. Nejak nám tie úlohy sadli... minimálne Haltexovi, ktorý mal ísť vyžiť služby miestných remeselníčok. Ja som mal ísť zohnať pre svoju lásku nejake ilegálne darčeky. Po vyhľadaní obchodníka som sa pokúsil kupiť diamanty, ale ten biely prášok v igelitovom vrecúšku bol o niečo lákavejší, a hlavne chlapcovi sa nechcelo zberať zo zeme kamienky. Ale boli tu aj misie ako vyvolať nepokoje v dedine, ukradnúť striebro z bane, alebo nechať sa požehnať šamanom. Ako sme tak boli v dedinke, zautočili na nás jednotky PAZ.... heh... v dedine sa nestrieľalo, do dediny mohlo... boli sme jak chodiace ciele, resp. sme sa pozerali ako si nas obkľučujú a tak zabíjaju jedného po druhom.... ale bol to krásny boj... s Kosťom sme sa zašili do vstupného zákopu a pokosili sme ich minimálne 20 a vyradili 2 autá a 2 guľomety. Je to krásne pozerať sa ako hrdinsky padáme v boji :-D

Po tejto invázii nás pár ostalo v dedine(ošetrení, resp. ani nezranení). Na pokoj v dedine dohliadala polícia. Ako sme tam tak my porazení sedeli, rozhodli sme sa niečo podniknúť a vyhnať PAZ z dediny. Mali sme plán ako obsadiť guľometné hniezda v banke, ako zgrupovať nepriateľa na jedno miesto, ako vyvolať vzburu. Už sme boli dohodnutí s dedinčanmi, so šamanom, aj políciou, keď sa zrazu zjavilo auto s našimi jednotkami a unieslo šéfa polície - asi mali aj oni plán. Ale fakt zaujímavo vyznel rozhovor členov polície, ktorí horlivo diskutovali o tom, prečo TASK FORCES(naša armáda) unáša človeka ktorý s nimi spolupracuje a chce im pomôcť... po tomto rozhovore sme sa zobrali a mierne frustrovaný vydali na cestu na základňu... počas nej sme si ešte postrielali po ničnetušiacich jednotkách PAZ, ktoré si mysleli, že dedinu opúšťajú "mrtvoly"... heh.. sranda musí byť. Po príchode na bazu som sa rozhodol prezbrojiť a vziať guľomet. Naštastie som vzal aj baterku, lebo pri prvom strete mi skapala. Naša ďalšia misia bola isť vyzbierať šišky do lesa - vykradnúť uhoľnú baňu. Vedenia skupiny sa zhostili chlapci zo SOGu... noo chlapci natrenovaní, nas povodili po kopcoch, že len som čakal kedy kto z nas umrie... po asi hodinovom výstupe na pochode okolo celého ihriska sme sa dostali pred uhoľnú baňu, kde sme narazili na nemeckých terminátorov. Mohli sme do nich strieľať a strieľať, ale oni, ako za druhej svetovej, tak aj teraz, ne a ne skapať, a my švarni slovenskí junáci aj napriek početnej prevahe sme padali ako huby po daždi... neva... Aj keď sme považovali misiu za stratenú, o to väčsia bola naša radosť keď sme našli na základni karola - o ktorom sme si mysleli, že dezertoval keď videl tie chodiace T600 alias arnold in airsoft, a v rukách mal plno čierných šišiek. Medzitým sa stihla akcia zrušiť, lebo sa blížila veľká búrka. 
Na tú noc nerád spomínam. Stratili sme tam veľa mužov... veľa zlých mužov, ktorí zobrali nohy na plecia a išli domov. Nakoniec búrka ani nebola nejak hrozná. Ale ráno bola kosa jak v ruskom filme....
V posledný deň sme mali pochodovať na dedinu ktorá patrila PAZ. Velenia sa zhostil plukovník, ale v pozadí sa chystala vzbura... Nebol som sám, čo mu mal chuť niečo povedať, pokiaľ by vydal rozkaz sa zase trepať dakde cez les. Na moje prekvapenie, zastával aj náš názor, a tak nás poslal na útok pekne po ceste... Pred dedinou sa však nezaprel, a viedol nás obkľukou okolo dediny. A zatiaľ čo sme my obchádzali dedinu, naše vojská ju dobili. Viete si asi predstaviť po kom strieľali keď sme sa vyrojili z boku.. skoro nás poslali mrtvých na bazu, ale nejak sme trafili na takých ktorý chápali vete:"VI AR TASKFORC". Následne celá armáda pokračovala v pláne konečného riešenia a postupu na základňu PAZ. Mňa však niekde na polceste v lesoch zabili. po ošetrení som svoju jednotku stratil, a tak som sa pridal k nejakej pozliepanej jednotke ďalších strateních(2 nemci, 1 slovák, asi poliak atď..) Potom však došla municia a bol som nútení isť na základňu. Po príchode na základňu som doplnil muníciu a dal sa do reči s Kosťom ktorý strážil tábor. Ok.. nestražil, bol zdochliak a spal :-D

Zrazu však zaznel poplach a začala sa defenzíva - na základňu útočili maďari... neviem čím to bolo, asi sa vo mne prebudil nejaký jánošikovský duch, rozbehol som sa skryť za najbližší stan, a nechal som tam robiť guľomet to čo ma najradšej - kosiť pliagu...
a sekal som a sekal až kým baterka nedošla, čo bolo pomerne skoro, kedže som sekal už od rána... To sa už stihli dotrepať aj Haltex a Baracuda.
Zbalili sme sa a išli het.... šak čo tam ešte ne?

Cesta domov bola pokojná a nestojí za reč... hádam len to že po 3 dňoch v lese bez poriadneho jedla som si kúpil obed za 12 eur pozostávajúci z kuracieho šalátu a 4 rezňov na prírodno so 4 druhmi syra. A Lukášova ... hmmm... využijem prirovnanie zo seriálu HOW I MET YOUR MOTHER.. bagetová príhoda. Totiž, do prahy sme došli asi s 3 hodinovým predstihom. Miro stretol kamoša a tak sme ostali 3 na stanici. S Kosťom sme sa nestihli poriadne obzrieť čo sa deje, a lukaš už mal zohnanú bagetu, na ktorú som mu ešte dával 4 eura... niekde sa vytratil a chceli sme ho zabiť, lebo nemal telefon a vrátil sa o 45 min neskôr ako mal... navyše, pri nakladaní auta nás bagetou ponukol a chutila ako zelený čaj...

Následná cesta domov bola nudná kedže všetci sme boli dobití a mysleli sme len na sprchu, jedlo a posteľ..........
Celkovo to bolo fajn dobrodružstvo, a aj keď som často uvažoval nad Kosťovou rečníckou otazkou:"Stálo to za tie peniaze?!" dnes by som povedal, že stálo...... Ale keby nás to vyšlo menej nebolo by to od veci :-D 

 


TOPlist